psychický teror na pracovisku - Mobbing

 

 „Násilie pozostáva zo slobody – reálnej alebo predpokladanej –

a z jedinca, ktorý naruší slobodu niekoho iného.“

(Domenach, 1981)

+Čo je mobbing ...

Šikanovanie a mobbing možno chápať ako formy nežiadúcej agresivity v medziľudských vzťahoch, najzávažnejšie deformácie sociálnych vzťahov, rolí a noriem života.

Mnohým konfliktom, napätiam a treniciam sa v pracovnom živote nedá vyhnúť, väčšinou však nemajú s cieľavedomým psychickým terorom nič spoločné, ani pri nich nejde o systematické prenasledovanie konkrétnej obete.

           

O šikanovaní a mobbingu (chicanery at work, mobbing, harassment, bullying, psychological terror, terrorization) hovorí pracovné lekárstvo až vtedy, keď sa na niektorú osobu útočí systematicky a dlhý čas.

 

O mobbingu možno hovoriť vtedy, keď na postihnutého útočí aspoň raz za týždeň aspoň pol roka jedna alebo viac osôb.  (H. Leymann)

 

Spúšťacím mechanizmom mobbingu je vždy konflikt, ktorý väčšinou býva banálny a niekedy má charakter náhody. Najčastejšie sa mobbing vyskytuje zjavne medzi rovnako postavenými. Psychický teror vládne najmä tam, kde sa šikanovanie a intrigy stávajú rutinou.

 

Faktory, ktoré spôsobujú podráždenú náladu na pracovisku:

-          jednotvárnosť a nuda: kto má príliš veľa času, príde ľahšie na zlé myšlienky,

-          zlý štýl riadenia: vedenie podniku vždy určuje rozhodujúcou mierou morálnu úroveň firmy,

-          konkurenčný tlak a strach z nezamestnanosti: frustrácia, hnev alebo strach sa často menia na agresiu.

 

Dôsledky sa dajú rozdeliť do dvoch hlavných skupín:

-          psychické následky: depresie, poruchy koncentrácie, pochybnosti o sebe, stavy úzkosti až psychiatrické syndrómy a myšlienky na samovraždu,

-          psychosomatické následky: poruchy srdca a krvného obehu, zvieravé dýchanie, bolesti hlavy, šije a chrbta, kožné choroby, poruchy spánku, ochorenia žalúdka a čriev atď.

 

Začíname vrieť každý pri inej teplote.

(R.W.Emerson)

 

Psychický teror na pracovisku vedie často k úplnému duševnému a telesnému vyčerpaniu. V mnohých prípadoch vidia obete jediné východisko: vezmú si život. 10 až 20% všetkých samovrážd – podľa švédskych výskumov – treba odvodzovať od mobbingu.

 

Väčšina podnikov ešte stále ignoruje fenomén mobbingu. Pritom psychická vojna je  drahá. Obete mobbingu musia byť týždne, častokrát aj celé mesiace vypísané ako práceneschopné. Okrem týchto priamych výpadkov vznikajú ešte ďalšie straty: šikanovaní zamestnanci podávajú dlhodobo výrazne znížený výkon, a aj mobberi spotrebujú časť svojej pracovnej energie na vymýšľanie nových zlomyseľností.

 

Závažné sú tiež nepriame dôsledky pre podnik. Zlá pracovná atmosféra dusí motiváciu a vedie častokrát k „vnútornej výpovedi“. Práca sa stáva nevyhnutným zlom.

 

+Obete a páchatelia

 

Obete mobbingu

 

Typická obeť mobbingu neexistuje. Postihuje celkom normálnych ľudí, ženy rovnako ako mužov. Ohrozenejší sú však zamestnanci, ktorí sa niečím odlišujú od ostatných kolegov: sú buď osamotení, nápadní, úspešní alebo noví.

 

Čo nám najviac lezie na nervy, nie sú ironické poznámky iných, ale naša neschopnosť patrične na ne odpovedať.

(J.Tétreau)

Páchatelia mobbingu

 

Typy páchateľov možno rozdeliť do troch skupín:

-     strojcovia: sú pri mobbingu určujúci,

-     náhodní páchatelia: z takmer bezvýznamného konfliktu sa rozvinie trvalý spor medzi dvomi protivníkmi, ktorý sa zmysluplne nerieši,

-    spoluúčastníci: buď aktívne podporujú strojcu alebo sa pasívne prizerajú. Mobbing je spravidla možný len vďaka spoluúčastníkom, ktorí takto poskytujú páchateľovi aktívnu alebo pasívnu podporu.

 

Typicky ženské metódy mobbingu:

-     vysmievanie kolegyne – priamo alebo poza chrbát, rozširovanie klebiet bez preverenia pravdivosti, štvanie za chrbtom obete, znepokojovanie neustálymi nekonkrétnymi narážkami, nepretržitá spŕška kritiky aj za domnelé chyby, neustále skákanie do reči.

 

Typicky mužské metódy mobbingu:

-     ignorovanie kolegu, neustále poukazovanie na slabé stránky obete, namiesto argumentácie vyhrážanie, znepokojovanie cynickými poznámkami o kolegovom spôsobe života, prisúvanie stále nových a nevďačných činností, o zmysle ktorých obeť nie je informovaná.

 

Človek nepozná vždy skutočný dôvod svojho konania a veľakrát sa len mylne domnieva, že ho pozná.

(Freud)

 

+Fázy a stratégie mobbingu

Fázy mobbingového procesu

 

1.      Konflikty, jednotlivé prípady: ak sa spor či neškodný prípad dlho neurovnáva, alebo sa urovná zle, otrávi atmosféru.

2.      Nástup psychického teroru: niekto sa stane terčom, do ktorého sa triafa. V priebehu tejto fázy sa viditeľne zhoršuje duševný a telesný stav obete. Sebadôvera drasticky klesá, prejavujú sa symptómy choroby.

3.      Prípad sa stáva oficiálnym: mobbing sa nedá trvalo ukrývať, ibaže obeť často ťahá za kratší koniec, stáva sa aj pre vedenie často nepohodlným zamestnancom s nezvyčajným správaním.

4.      Vylúčenie: keď postihnutý nechce odísť dobrovoľne, nájde sa celý rad možností ako ho celkom znemožniť.

 

Stratégie psychického teroru

 

-     šírenie klebiet (zákerné šuškanie, tajuplné narážky, zlomyseľné osočovanie, očierňovanie u šéfa, cieľavedomý „odstrel“),

-     izolovanie kolegu (zatváranie dverí, odmietnutie spolupráce, ignorovanie obete, upieranie dôležitých informácií, náhly koniec rozhovorov, priestorová izolácia),

-     sabotovanie práce (miznutie pracovných podkladov a prístrojov, falšovanie a poškodzovanie, informačná lož, blokáda spolupráce, duchovná krádež nápadov a návrhov),

-     znevažovanie výkonov a schopností (zveličovanie, ustavičná kritika a výčitky, kompromitácia, spochybňovanie rozhodnutí, brzdenie motivácie, okliešťovanie kompetencií, spochybňovanie odbornej spôsobilosti),

-     poškodenie súkromia a osobnosti (znevažovanie výzoru a vzhľadu, napodobňovanie obete, vysmievanie sa z chýb, jatrenie rán, preberanie súkromného života, terorizovanie telefónom, zaťahovanie rodiny obete do konfliktu, podozrievanie obete z psychickej choroby),

-     poškodenia zdravia (hrozba telesným  násilím, telesné poranenia a zlé zaobchádzanie, nútenie obete na zdraviu škodlivé práce),

-     sexuálne obťažovanie.

 

+Mobbingové stratégie šéfov

 

-          Sizyfovská taktika: obeti sa prideľujú namáhavé práce, ktoré nemajú zmysel,

-          malé požiadavky: pridelené úlohy nezodpovedajú kvalifikácii a schopnostiam obete,

-          prehnané požiadavky: obeti sa prideľujú práce, na ktorých musí zákonite stroskotať,

-          metóda Achillovej päty: obeť musí principiálne vybavovať úlohy, ktoré sú jej najnepríjemnejšie,

-          trvalá kontrola: činnosti a prítomnosť sa kontrolujú nad rámec bežný v podniku,

-          prekvapivé útoky: rozhodnutia, ktoré sa týkajú obete, sa robia za jej chrbtom,

-          okliešťovanie kompetencií: systematicky sa okliešťuje doterajšia pracovná oblasť postihnutého,

-          izolácia: vylučovanie obete z porád, zadržiavanie dôležitých informácií, priestorová izolácia,

-          útoky na zdravie: obeti sú vnucované zdraviu škodlivé práce,

-          narážky na psychický stav: obeti sa podsúvajú psychické choroby a psychiatrické poruchy.

 

Prečo šéfovia mobbujú

-          zlosť na organizáciu, tlak zhora, túžba po moci, osobné dôvody, strach zo straty kontroly, strach z prevahy podriadeného, strach pred nevyslovenými myšlienkami, neustály pocit ohovárania svojej osoby.

 

+Pomoc obeti mobbingu

 

Psychický teror zastihne obeť často nepripravenú. Napriek tomu experti odporúčajú pri mobbingu čo najrýchlejšie konať. Človek spravidla nemôže sám zastaviť priebeh psychického teroru. Väčšinou sa to podarí len s pomocou druhých. Ženy pri hľadaní východiska zjavne viac využívajú pomoc iných. Muži majú často sklon psychický teror bagatelizovať, pretože ho pociťujú ako osobnú porážku.

 

Keď sú ešte šance:

-          pustiť sa premyslene do riešenia konfliktov: konflikt pomenovať, s pomocou iných spracovať a urovnať,

-          zmierenie: po vyjasnení konfliktu urobiť prvý krok,

-          zapojenie rodiny a priateľov: hovoriť o problémoch, vyžalovať sa, prijať pomoc,

-          uvoľnenie: kto je stále napätý, dopúšťa sa chýb každého druhu,

-          pri znevažovaní schopností prejaviť primeranú sebakritiku, ale ohradiť sa,

-          nesiahať v zúfalstve po prostriedkoch, od ktorých sa očakáva krátkodobá úľava (lieky, alkohol, cigarety, drogy) – je to zdanlivá pomoc,

-          pri marení pracovného výkonu sa dožadovať pomoci vo firme: informovať sa o svojich právach, podať sťažnosť u zamestnávateľa.

 

Keď už niet šance:

-          výpoveď: snažiť sa o korektný priebeh a vyťažiť z nej maximum vo svoj prospech,

-          obrátiť sa so žiadosťou o právnu pomoc.

 

V súvislosti s hrozbou rozrastania sa mobbingu na pracovisku je žiadúca i väčšia vnímavosť voči sociálnej atmosfére na jednotlivých oddeleniach a spolupráca s vedúcimi pracovníkmi, s lekármi, so psychológmi a právnikmi. Prostredníctvom diskusie je možné začať vyvíjať účinné antimobbingové stratégie i ďalšie systémové opatrenia.

 

+Čo na to zákon?

 

Významným krokom k eliminovaniu problému je aj úprava právneho stavu. Zákony by mali ochraňovať aj duševné zdravie zamestnancov. Podľa názoru odborníkov na základe skúseností zo Švédska, Nórska a Fínska dôsledkom mobbingu je psychosociálny pracovný úraz, ktorý treba hodnotiť rovnako vážne ako iné poškodenia zdravia na pracovisku.

      

V našej legislatíve nenachádzame konkrétne odkazy na riešenie problému psychického terorizovania, šikanovania alebo sexuálneho obťažovania na pracovisku. Zákon NR SR č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov ustanovuje vo svojich Základných zásadách ako aj v §13 zákaz diskriminácie, tj. právo na prácu bez obmedzení a priamej alebo nepriamej diskriminácie. Deklaruje aj skutočnosť, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzľahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého...; nesmie sa znižovať dôstojnosť zamestnancov na pracovisku. Zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde...

 

Nezistil som behom tých dvadsiatich rokov nič, čo by prezrádzalo, že zlí jedinci môžu byť rýchle ovplyvnení nejakým iným prostriedkom než hrubou silou.

Ani v najmenšom sa ich nedotkne láskavá vľúdnosť ani žiadna iná forma psychologického dohovárania...

(M.S.Peck)

 

+Otestujte si svoju situáciu v práci

 

Dostali ste sa do dráhy strely? Zaznačte všetky situácie, ktoré ste za posledných 6 mesiacov opakovane zažili.

 

 

Vyhodnotenie:

Jednotlivé situácie treba posudzovať čo najobjektívnejšie. Na to, aby ste zhodnotili, či ste ohrození, nestačí sčítať všetky označené body. Kto napr. našiel len tri výpovede, ktoré sa hodia na osobnú situáciu, môže byť niekedy ohrozenejší ako ten, kto označil šesť výpovedí. Rozhodujúce je totiž aj to, ako často sa prípady vyskytujú a v akej intenzite.

O poplašných signáloch, ktoré znamenajú ohrozenie alebo už postihnutie, možno hovoriť vtedy, keď:

-   ste v poslednom čase vo väčšej miere konfrontovaní urážlivými, znepokojujúcimi činmi,

-   sa jednotlivé činy časom zostrujú a inovujú,

-   šikanovanie už škodí vášmu osobnému zdraviu,

-   sa pôvodne konkrétne body kritiky postupne generalizujú na ostatné oblasti vášho života a práce.

 

Spracoval: PhDr. Monika Vargová, ŠFZÚ SR

Recenzoval: MUDr. Ľudmila Ondrejková, ŠFZÚ SR

 

Literatúra

 

Balgera, G.: An empowered environment to overcome mobbing. In: Homeostasis, 40, 2000, No.5, p. 198

Červený, K. – Kubešová, D.: Šikanování jako projev nežádoucí agresivity. In: Československá psychologie, 40, 1996, č. 2, s. 146-154

Huberová, B.: Psychický teror na pracovisku. Mobbing. Neografia Martin, 1995, ISBN 80-85186-61-6, 144 s.

Jaššová, E. – Kománková, J.: Když v práci haraší. In: Zdraví, č. 9, 2000, str. 38 – 39

Juck, A.S.: Choroba z pracovného teroru. In: Fakty, č. 25, 1999

Mesárošová, B.: Bojom proti mobbingu za bezpečnosť práce na pracoviskách. In: Bezpečná práca, č. 3, 2000, str. 9-10

Mesárošová, B.: Nadmerná psychická záťaž v práci. In: Bezpečná práca, č. 5, 2000, str. 32 – 33

Rowett, C. – Breakwell, G.: Zvládanie násilia na pracovisku. T-48. Psychodiagnostika Bratislava, 1993, 231 s.

Šolcová, I.: Šikanování v zaměstnání: úvod do problému. In: Československá psychologie, 39, 1995, č. 5, s. 440-443