ZDRAVOTNÉ RIZIKÁ ZO VZÁJOMNÉHO

PôSOBENIA PRACOVNÝCH RIZÍK A FAJČENIA

Základná charakteristika

Cigaretový dym je zmesou asi 4-tisíc chemických látok. Obsahuje mnohé škodlivé látky a približne 60 látok spôsobujúcich rakovinu.

Zafajčené prostredie je tvorené prevažne vedľajším prúdom cigaretového dymu, ktorý uniká z cigarety medzi dvomi potiahnutiami. V menšej miere je tvorené hlavným prúdom dymu, ktorý je vdychovaný a čiastočne vydychovaný fajčiarom.

Vedľajší prúd dymu je koncentrovanejší než hlavný. Nebezpečné chemické  látky vyvolávajúce zhubné ochorenia, ako napr. aromatické amíny a nitrosamíny, sú vo vedľajšom prúde dymu  v 30 – 100 krát vyššej koncentrácii ako v hlavnom prúde cigaretového dymu. Preto v každom zafajčenom prostredí sú tieto nebezpečné chemické látky prítomné vo významnej koncentrácii.

Fajčenie ovplyvňuje predovšetkým fyzikálne a chemické faktory pracovného prostredia.

Vplyvom tabakového dymu dochádza k zvýšeniu koncentrácie niektorých látok v pracovnom ovzduší, napr. o kyanovodík, oxid uhoľnatý, metylénchlorid, olovo, acetón, aldehydy, arzén, kadmium, fenol a pod.

Zdravotné účinky:

Zhubné  ochorenia 

V pracovnom ovzduší sa vyskytujú aj také chemické látky, ktoré môžu u človeka vyvolať zhubné ochorenie - napr.  ethylénoxid v prevádzke sterilizácie v zdravotníckych zariadeniach, vinylchlorid používaný  v chemickom priemysle, arzén v tepelných elektrárniach, azbest uvoľňovaný pri búracích prácach, prach tvrdého dreva v drevospracujúcom priemysle, chemické škodliviny  v gumárenskom priemysle a pod.

Najčastejšie nádorové ochorenia spôsobené vplyvom tabakového dymu sú rakovina pľúc, nasleduje rakovina hrtanu, ústnej dutiny, pažeráka, močového mechúra a slinivky brušnej. Spolupôsobením týchto látok a tabakového dymu sa významne zvyšuje riziko vzniku zhubného nádorového ochorenia.

Choroby srdca a ciev

Cigaretovým dymom sa do organizmu dostáva okrem mnohých iných látok aj nikotín a oxid uhoľnatý. Tieto látky podmieňujú vznik ochorenia srdca a ciev. Nikotín zvyšuje srdcovú frekvenciu, periférne zúženie ciev, zvyšuje zhlukovanie krvných doštičiek a pod.

Oxid uhoľnatý sa viaže na červené krvné farbivo, čím znižuje okysličovanie cievnej steny a tkanív a podieľa sa na poškodení výstelky stien.

Fajčenie sa v konečnom dôsledku podieľa na zníženom prekrvení predovšetkým srdca, dolných končatín a mozgu.      

Výskyt:

S fajčením sa stretávame prakticky všade. Na pracoviskách sa vytvárajú fajčiarske priestory, ktoré nie sú vždy  vyhovujúce a úplne oddelené od nefajčiarskych priestorov.

Ochrana zdravia:

V našej populácii je aktívnych fajčiarov 36 % mužov a 21% žien. Percento obyvateľov vystavených účinku cigaretového dymu je však pripočítaním  pasívnych fajčiarov podstatne vyššie. Odstránením fajčenia ako významného rizikového faktoru rôznych ochorení môžeme preto dosiahnuť výrazné zlepšenie zdravia celej populácie.

V boji proti fajčeniu je potrebné využívať priamy kontakt lekára a pacienta, priamo na pracoviskách inervenovať jednotlivcov alebo skupiny, ktoré sú vystavené rizikám v práci a riziku fajčenia.

Zároveň je žiadúce využívať možnosti výchovy k zdraviu pomocou masovo-komunikačných prostriedkov a tiež legislatívnych opatrení.    

Odporúčania:

Individuálne a kolektívne kurzy odvykania od fajčenia, ktoré môžu byť úspešné len na základe dobrovoľnosti.

Cieľom výchovy k zdraviu je presvedčiť široké vrstvy verejnosti, že  „Normálne je nefajčiť“.

Legislatíva:

Zákon NR SR č.67/1997 Z.z. o ochrane nefajčiarov

Zákonník práce

Zákon NR SR č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov

Spracovali:  MUDr. Antónia  Bulková, MUDr. Jozef Ďaďan, ŠZÚ Trenčín

Recenzoval: MUDr. Zuzana Machatová, ŠZÚ Nitra