Ochrana zdravia pred leptospirózou

    

Základná charakteristika:

Leptospirózy tvoria skupinu akútnych horúčkovitých ochorení s príznakmi zo strany centrálneho nervového systému (zápal mozgových blán), obličiek, v ťažších prípadoch i pečene (ikterus) a cirkulačného aparátu (krvácanie). Pôvodcami ochorení sú leptospiry. Na základe ich štruktúry sa dnes rozlišuje okolo 150 rôznych sérotypov, ktoré sa začleňujú do 20 sérologických skupín. U nás sa doteraz zaznamenal výskyt 16 rozličných sérotypov, ktoré patria do 11 sérologických skupín. Jednotlivé  leptospirózy sa označujú ako Weilova choroba, poľná horúčka, ochorenie pastierov ošípaných a horúčka ryžových polí. Inkubačný čas je 3 – 14 dní.

 

Charakteristika leptospír:

Vo vode prežívajú leptospíry 3 – 25 dní, pri teplotách okolo 20°C prežívajú 20 – 26 hodín, vyššie teploty ich ničia. Sú veľmi citlivé na bežné dezinfekčné prostriedky. V organizme sa dajú nájsť v krvi, pečeni, slezine, obličkách a nadobličkách, srdcovom svale, mozgovom a očnom tkanive. Inkubačný čas je 3 – 14 dní.

 

Zdravotné účinky:

Prvý týždeň sa ochorenie prejavuje najčastejšie teplotou, zápalom spojoviek, bolesťami vo svaloch, bolesťami hlavy, slabosťou, nechutenstvom a nutkaním na zvracanie. Niekedy sa na tele môže objaviť šarlachovitá vyrážka. Podľa typu leptospír môže ochorenie prebiehať v chrípkovej forme ako zápal pľúc,  vo forme zápalu mozgových blán alebo ako žltačka.

 

Diagnostika:

U všetkých foriem býva zvýšená sedimentácia erytrocytov a často je bielkovina v moči. Prvý deň ochorenia je možné leptospíry dokázať mikroskopicky v krvi alebo kultivačne. Najčastejšie však sérologicky v mikroaglutinačnej reakcii.

 

Výskyt:

Leptospíry sú typickými parazitmi zvierat, najmä hlodavcov, ako sú potkany, myši, hraboše, ryšavky, ale aj domácich zvierat – pes, ošípaná. Každý sérotyp má spravidla svojho  hostiteľa (hlavný rezervoár). Infikované zvieratá vylučujú leptospíry močom, neraz aj viac mesiacov až rokov.

Leptospirózy sú rozšírené po území celého štátu. Vyskytujú sa väčšinou vo forme sporadických ochorení. Neraz však prichádzajú aj vo forme väčších alebo menších epidémií. Najčastejšie pozorujeme epidémie poľnej horúčky počas žatvy vo vlhkých rokoch a v oblastiach postihnutých povodňou. Pri povodniach je možná aj epidémia hepatitídy –A a brušného týfusu. Epidemický výskyt sa zaznamenáva i medzi kúpajúcimi sa vo vodách kontaminovaných močom infikovaných zvierat.

Prenos leptospiróz na človeka sa uskutočňuje najčastejšie povrchovou vodou, prípadne vlhkou pôdou, kontaminovanou močom infikovaných zvierat. Nákaza sa preto prenáša najmä pri kúpaní, pri práci v rybárstve, čistení kanálov, pri poľnohospodárskych prácach na močaristých poliach, lúkach alebo oblastiach postihnutých povodňou. Zriedka sa prenáša i pitnou vodou alebo potravinami, ku ktorým mali prístup hlodavce. Výnimočne pozorujeme aj infekcie pri kuchynskej príprave obličiek alebo sťahovaní kože (ondatry, chrčky).

Vstupnou bránou infekcie sú najčastejšie miesta porušeného kožného krytu, odreniny a ranky, najmä na končatinách, ďalej sliznice, hlavne spojoviek, ústnej a nosovej dutiny.  

Pre leptospirózy býva typický sezónny výskyt v letných a jesenných mesiacoch, pričom letné infekcie sú spravidla spojené s poľnými poľnohospodárskymi prácami, jesenné skôr s kontaktom s hlodavcami v poľnohospodárskych sídliskách.

 

Ochrana zdravia pred leptospirózou:

V rámci individuálnej ochrany obmedzujeme priamy kontakt s hlodavcami a nimi kontaminovaným prostredím, a to gumenou obuvou, skorým ošetrením rán, ochranou potravín a zdrojov vody pred hlodavcami. Rovnako sú za  rizikové považované aj všetky pracoviská chovu ošípaných a bitúnky ošípaných. Odporúča sa u ohrozených pracovníkov pri vstupnej lekárskej prehliadke vykonať sérologické vyšetrenie na leptospirózu. Tehotným ženám a mladistvým na týchto pracoviskách je potrebné venovať zvýšenú pozornosť.  Ak sa na pracovisku v chove ošípaných vyskytla  forma leptospirózy s prejavmi ochorenia je potrebné z pracoviska vyradiť tehotné a dojčiace ženy a mladistvých a vykonať očkovanie. Ochorenie podlieha hláseniu (A - 27). Hospitalizácia býva nevyhnutná. Pri epidemickom výskyte je potrebné predísť ďalšiemu prenosu nákazy zákazom vstupu do zamorených oblastí, lúk, kúpalísk, prípadne nariadiť dezinfekciu kúpaliska, pracoviska, maštalí a podobne.

 

Odporúčania:

Na ochranu pred vznikom ochorenia  slúžia najmä agrotechnické opatrenia, znižujúce možnosti prežívania hlodavcov, vysušovanie močaristých oblastí, systematická deratizácia exponovaných miest, ako sú kúpaliská, sklady potravín, rekreačné oblasti a podobne. V prípadoch mimoriadne vysokej profesionálnej chorobnosti možno pristúpiť k špecifickej profylaxii polyvalentnou očkovacou látkou.

 

Legislatíva:

- zákon NR SR č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov

- nariadenie vlády SR č. 47/2002 Z.z. o ochrane zdravia pri práci s biologickými faktormi

- zákon NR SR č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov

-  nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 201/2001 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných  požiadavkách na pracovisko.     

 

Spracoval: Ing. Daniel Skladan, ŠZÚ Levice

Recenzovali: MUDr. Eleonóra Fabiánová, PhD., MUDr. Avdičová, ŠZÚ Banská Bystrica