DENNÉ  OSVETLENIE – ZDROJ  ZDRAVIA  A  DOBREJ NÁLADY

 

 

Možno patríte k ľuďom, ktorých trápi zimné obdobie. Mnohých z nás v tomto období zmáha únava, alebo sa cítime podráždení, objavujú sa depresívne stavy, nič nás nebaví. Potrebujeme viacej  spánku, prejedáme sa sladkostí, obmedzujeme pohyb a priberáme. Zdá sa to neuveriteľné, ale na uvedených ťažkostiach a problémoch sa môže významne podieľať nedostatok denného osvetlenia.   

Svetelné žiarenie dopadá na zem ako priame slnečné svetlo a ako oblohové (difúzne) svetlo,  rozptýlené atmosférou. Denné osvetlenie zatiaľ nie je možné  v celej šírke jeho pôsobenia  nahradiť svetlom z umelých zdrojov. Charakteristickým znakom denného osvetlenia je jeho premenlivosť v priebehu dňa a roka, závislosť od atmosferických podmienok, farebnosť, ktorá zahrňuje celú škálu farebného spektra a taktiež vysoká intenzita, ktorá je ťažko dosiahnuteľná  umelým  osvetlením.  

 

Význam denného osvetlenia pre ľudí

Denné svetlo je pre človeka nenahraditeľné a má fyziologické aj psychologické účinky. Nedostatky v osvetlení môžu byť zdrojom zrakovej únavy a ťažkostí s ňou spojených. Denné svetlo je významným regulačným faktorom pôsobiacim na tvorbu hormónu -  melatonínu, ktorý ovplyvňuje pravidelné denné, tzv. cirkadiánne  rytmy organizmu ako sú spánok a bdenie, kolísanie krvného tlaku a srdcovej frekvencie,  kolísanie hladiny niektorých hormónov, priebeh metabolických dejov, vylučovanie moča a pod, čiže ide o akési biologické hodiny. Nedostatok svetla ich dokáže  rozladiť, čo sa môže prejaviť rôznymi poruchami a ťažkosťami, ako napr.  poruchami spánku, pestrými prejavmi zo strany vegetatívnej nervovej sústavy, depresívnymi stavmi, zmenami v imunitných reakciách organizmu a pod.

Pre zdravotné ťažkosti a poruchy spôsobené nedostatkom svetla sa používa označenie SAD (seasonal affective disorder), vzhľadom na to, že sa   prejavujú prevažne sezónne a to predovšetkým v zimných mesiacoch, pričom depresívne stavy sú jedným z najčastejších príznakov.  Môžu sa však prejaviť aj v inom ročnom období, keď je síce dostatok denného svetla, ale človeku chýba, pretože musí prevažnú časť dňa tráviť v priestore bez denného osvetlenia. Bežne používané umelé osvetľovacie sústavy s intenzitou osvetlenia pod 1000 lx  znamenajú pre človeka „biologické šero“, aj keď z hľadiska videnia sú postačujúce.                                                                                                

 

Hodnotenie denného osvetlenia miestností

Množstvo denného svetla v interiéri, sa vzhľadom na  premenlivosť svetla v exteriéri,   t.j. na    voľnom priestranstve hodnotí „činiteľom dennej osvetlenosti“, ktorý udáva, koľko percent z vonkajšej osvetlenosti sa  objektívne zisťuje  v interiéri.

Hodnoty činiteľa dennej osvetlenosti požadované  v závislosti od náročnosti  vykonávanej zrakovej činnosti  sú uvedené v slovenskej technickej norme - STN 73 05 80  Denné osvetlenie budov. Pre trvalý pobyt ľudí, ktorí vykonávajú stredne presnú zrakovú činnosť,  sa považuje za postačujúce, ak  hodnoty činiteľa dennej osvetlenosti na pracovnom mieste dosahujú 1,5%, pričom je žiadúce, aby cez osvetľovacie otvory bolo vidieť časť oblohy s vysokým jasom. Okrem požadovanej osvetlenosti, vyhovujúce denné osvetlenie musí spĺňať ďalšie požiadavky  ako je rovnomernosť osvetlenia, správny smer dopadu svetla na pracovné miesto (z ľavej strany), zabránenie oslňovania zamestnancov priamym slnečným svetlom a pod. Úroveň denného osvetlenia priestorov môže významne ovplyvniť stav vnútorných plôch  - stien, stropov ako aj  osvetľovacích otvorov.  Podrobnosti hodnotenia denného osvetlenia sú uvedené v citovanej STN.    

Vo vnútorných priestoroch budov, určených na dlhodobý pobyt ľudí, je potrebné čo najviac využívať denné osvetlenie. Musí byť navrhnuté tak, aby boli vytvorené podmienky pre zrakovú pohodu a dobrú viditeľnosť zrakom  sledovaných detailov, aby sa zabránilo oslňovaniu a aby bol zabezpečený nerušený výhľad osvetľovacími otvormi  (optický kontakt s okolím).

Vzhľadom na význam denného osvetlenia pre zdravie a pracovnú pohodu, priestory bez denného osvetlenia využívané ako pracoviská je možné zriaďovať iba výnimočne, v prípadoch vymedzených predpismi. U jestvujúcich prevádzok bez denného osvetlenia treba preukázať, že pracovisko nemožno z objektívnych dôvodov premiestniť do priestorov s denným alebo združeným osvetlením. Zamestnanci, ktorí pracujú v priestoroch bez denného svetla musia byť chránení náhradnými opatreniami, ako napr. skrátením alebo vhodným časovým posunom pracovných zmien, obmedzením počtu zmien v týždni, ktoré končia  v čase, keď je denné svetlo už nedostatočné, zriadením dostatočne dlhých prestávok strávených v priestore s vyhovujúcim denným osvetlením, zabezpečením vysokej osvetlenosti pracovných priestorov zdrojmi osvetlenia s farebným podaním blízkym dennému svetlu a pod.

 

Legislatíva:

 

 

Spracovali: MUDr. Soňa Kristiánová, Ing. Peter Rybár,  ŠFZÚ hl. mesta SR  Bratislavy 

Recenzovali: MUDr.  Miroslav Janoušek, ŠFZÚ SR

          MUDr. Ľudmila Ondrejková, ŠFZÚ SR