Ochrana zdravia pred tularémiou.

 

Základná charakteristika:

Tularémia je infekčné ochorenie hlodavcov a iných zvierat, ľahko prenosné na človeka. Priebeh u človeka je benígnejší a prejavuje sa rôznym klinickým obrazom podľa vstupnej brány nákazy. Pôvodcom  je Francisella tularensis, ktorá je veľmi odolná na vonkajšie vplyvy.  Virulenciu vo vode si zachováva niekoľko týždňov, v prachu a v obilí niekoľko mesiacov. V mrazenom mäse prirodzene infikovaných zajacov prežíva aj pri –30 °C. Priame slnečné svetlo a bežné dezinfekčné prostriedky ju rýchlo inaktivujú. Inkubačná doba je 1 – 10 dní, v priemere 2 – 5 dní.

 

Zdravotné účinky:

Ochorenie začína náhle triaškou, predtým vzostupom teploty na 38 – 39 °C, pacient je schvátený, sťažuje si na bolesť v chrbte, končatinách, zvracia. Teplota trvá 2 – 3 týždne, po jej poklese môže ochorenie končiť, alebo dochádza k návratu klinických príznakov. V mnohých neliečených  prípadoch prejde do chronického štádia.

Podľa vstupnej brány môže vzniknúť päť foriem ochorenia. Najčastejšia je forma kožnožľazová, kedy je vstupnou bránou poranenie na koži. Tvorí až 60 % prípadov.  V mieste poranenia sa vytvorí vriedok sprevádzaný horúčkami. Typickým znakom je zdurenie lymfatických uzlín. Tieto sú bolestivé, pri neskoršom zahájení liečby zhnisajú a môžu sa prevaliť navonok. Forma ústnožľazová  vzniká po preniknutí pôvodcu do ústnej dutiny (ochutnávaním surových pokrmov – zajačia paštéta).  Podčeľustné uzliny sa zduria, na mandliach sa objaví vred, ktorý sa následne rozpadne a vzniká rozpad tkaniva. Pri očnožľazovej forme infekcia prenikne očnou spojovkou. Na spojovkách sa vytvoria povrchové vriedky hojace sa bez jazvičiek. Forma brušná vzniká pri nákaze tráviacou cestou pri požití surového mlieka alebo kontaminovanej vody. Charakterizovaná je horúčnatým hnačkovitým ochorením. Epidémie z vody boli zaznamenané na východnom Slovensku v roku 1967 a 1971. Klinicky sa podobá brušnému týfusu a len laboratórne je možné ju od neho odlíšiť. Forma pľúcna vzniká vdýchnutím kontaminovaného prachu. Vytvára sa obraz jedno alebo obojstranného zápalu pľúc.

 

Diagnostika:

je klinická a laboratórna. Táto sa opiera väčšinou o sérologické vyšetrenie dôkazom viditeľného vzostupu aglutinačných protilátok, ktoré sa objavujú na konci druhého týždňa ochorenia a ktorých hladiny kulminujú medzi štvrtým a šiestym týždňom. Predpoveď vývoja ochorenia je dobrá, keď sa začne liečiť včas.                                                 

 

Výskyt:

Rezervoárom ochorenia v prírode sú drobné hlodavce, zajac poľný, králik, ondatra a nakaziť sa môžu všetky zvieratá a vtáci v prirodzenom ohnisku vrátane domácich zvierat. Málo vnímavé a prakticky necitlivé na tularemickú infekciu z voľne žijúcich zvierat je lasica obyčajná, hranostaj obyčajný a líška obyčajná. Z domácich zvierat sú málo vnímavé pes, mačka, ošípaná, hovädzí dobytok a koza. Chorý človek nie je nebezpečný pre svoje okolie a prenos ochorenia z človeka na človeka nie je známy.  V prírodnom ohnisku pôvodcu nákazy prenášajú kliešte, muchy, ale aj komáre.  Jedno z najväčších a najstarších ohnísk sa nachádza na území juhozápadnej Moravy a priľahlej časti západného Slovenska. Prvé epidémie sa vyskytli už v rokoch 1936 – 1937.  Ochorenie, kde prameňom nákazy sú poľné zajace vrcholí v mesiacoch november – december. Tam, kde sú prameňom nákazy drobné hlodavce je vrchol sezónneho výskytu január – február, koniec zimy, čo súvisí s epidemickým výskytom tularémie medzi pracovníkmi v poľnohospodárstve.  

Prenos nákazy je veľmi rozmanitý.  Veľmi častým prenosom nákazy je priamy styk s dravým alebo uhynutým hlodavcom, alebo s predmetmi ním znečistenými. Hlodavce  sa v zimnom období sťahujú do blízkosti poľnohospodárskych objektov, skládok krmiva, steliva, skladov obilia a iných poľnohospodárskych produktov napríklad cukrovarov, liehovarov, škrobární. V našich podmienkach sa tularémia najčastejšie prenáša pri priamom styku s infikovanými zajacmi pri sťahovaní kože a kuchynskej úprave. Prenos prachom sa môže uskutočniť pri práci s kontaminovaným krmivom a stelivom.

 

Ochrana zdravia:

1. Opatrenia na zneškodnenie prameňov nákazy – dajú sa dobre zabezpečiť u domácich zvierat a to v prvom rade obmedziť ich pohyb. Populácie voľne žijúcich zvierat je účelné systematicky sledovať za účelom včasného zachytenia epizootickej vlny a nasadenie cielených opatrení – deratizácia a odstrel.

2. Prerušenie ciest prenosu – boj proti vektorom – kliešte, muchy, komáre. Ochrana potravín živočíšneho pôvodu – pasterizácia, tepelné spracovanie. Osobná ochrana – prostriedky individuálnej ochrany možno uplatniť aj vo zvlášť exponovaných skupinách obyvateľstva, napríklad medzi pracovníkmi v poľnohospodárstve, manipulujúcimi s krmivom a stelivom, a to používaním masiek, ochranných okuliarov a rukavíc pri manipulácii so zvieratami podozrivými z nákazy.

3. Špecifická profylaxia – uplatňuje sa u exponovaných skupín obyvateľstva. Možnosť ochrany očkovacou látkou. Ochranná účinnosť živej vakcíny Elbert-Gajský trvá asi 5 rokov. Ochorenie podlieha hláseniu (A-21). Stav pacienta väčšinou vyžaduje hospitalizáciu.

Významná úloha pripadá aj zdravotnej výchove, zameranej na individuálnu ochranu obyvateľstva pred následkami styku s infikovanými zvieratami.

 

Odporúčania:

K účinným formám boja proti myšovitým hlodavcom a tlmenia epizootického procesu okrem udržiavania nízkej populačnej hustoty rezervoárových zvierat represívnymi zásahmi patria aj ďalšie opatrenia k predchádzaniu šírenia infekčného ochorenia, vrátane dodržiavania agrotechnických noriem. Treba zabrániť stratám obilia, slamy a ďalších poľnohospodárskych produktov na poliach, aby sa odstránila možnosť ich využitia ako kŕmnej základne. Ďalej treba zabezpečiť skládky obilia, krmiva, steliva a pod. pred inváziou hlodavcov a včas realizovať deratizačné opatrenia. Dôležitá je aj kontrola a zaistenie vodojemov v oblastiach s častým výskytom ochorenia a hygienický dozor nad všetkými produktmi vyvážanými z ohniska na ďalšie spracovanie do priemyselných závodov alebo do spotrebiteľskej siete, vrátane veterinárnej kontroly odstrelených zajacov.

 

Výskyt v SR u ľudí /nie sú uvedené profesionálne ochorenia/:

1980–2, 1981–39, 1982–22, 1983–7, 1984–14, 1985–7, 1986–13, 1987–1, 1988–6, 1989–6, 1990–10, 1991–7, 1992–12, 1993–17, 1994–24, 1995–151, 1996–80, 1997–28, 1998–34, 1999–37, 2000–56,  2001-22

 

Legislatíva:

- zákon NR SR č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov

- nariadenie vlády SR č. 47/2002 Z.z. o ochrane zdravia pri práci s biologickými faktormi

- zákon NR SR č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov

- nariadenie vlády SR č. 201/2001 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných  požiadavkách na pracovisko.     

 

Spracoval: Ing. Daniel Skladan, ŠZÚ Levice

Recenzovali: MUDr. Eleonóra Fabiánová, PhD., MUDr. Avdičová, ŠZÚ Banská Bystrica