Besnota

 

Besnota je prudko a skoro bez výnimky smrteľne prebiehajúce nákazlivé ochorenie všetkých teplokrvných zvierat, prenosné aj na človeka a prejavujúce sa príznakmi zápalu mozgu a miechy.
Pôvodcom je vírus besnoty, ktorý sa nachádza v CNS chorých zvierat a slinných žľazách. Veľkosť vírusu je asi 100-150 milimikrónov. Vírus sa najčastejšie prenáša slinami, v ktorých sa nachádza už aj 3-4 dni pred vypuknutím choroby. Vírus sa najčastejšie dostane do tela pri poranení, ale aj pri poslinení čerstvej rany, kde sa nervovými cestami rýchlo dostane do mozgu a tam sa rozmnoží.

ROZŠIROVANIE BESNOTY PRIAMYM STYKOM
1. pohryzením
2. poslinením

1. Najnebezpečnejšie sú poranenia na hlave a na prstoch rúk. Tie miesta, z ktorých sa vírus nervovou dráhou čo najskôr môže dostať do mozgu, kde sa najpriaznivejšie rozmnožuje. Čím je rana hlbšia, tým viac vírusu besnoty sa dostane do tela poraneného.
2. Besnota sa rozširuje aj poslinením čerstvých rán na obnaženom tele. Ochorenie môže vzniknúť aj streknutím nakazených slín na očnú, nosovú a ústnu sliznicu.

ROZŚIROVANIE BESNOTY NEPRIAMYM STYKOM

1. požieraním mäsa zvierat uhynutých na besnotu
2. vzdušnou cestou kvapôčkami slín
3. predmetmi znečistenými čerstvými slinami besných zvierat (šaty, srsť, perie...)

KLINICKÉ PRÍZNAKY,PRIEBEH A FORMY BESNOTY

Najčastejším zdrojom besnoty pre človeka je pes(najmä túlavý),hoci v poslednom čase sa do popredia dostáva líška(90%).

BESNOTA PSOV
- má tri formy:
a) zúrivú formu
b) tichú formu
c) atypickú formu

ZÚRIVÁ FORMA: sa podľa príznakov rozdeľuje na niekoľko štádií a to:
1. štádium zádumčivosti (melancholické)
2. štádium zúrivosti (excitačné)
3. štádium obŕn (paralytické)

1. ŠTÁDIUM ZÁDUMČIVOSTI- je to prvé štádium po uplynutí inkubačnej doby(3-6 týždňov).Pes sa stáva smutným, zádumčivým, ľakavým a nepokojným. Uchyľuje sa na tmavé miesta. Často bezdôvodne vyskočí a rozšteká sa,  neustále si líha a potom opäť vstáva. Niekedy má zlú náladu a je nebezpečný. K svojmu pánovi je však ešte vždy dôverčivý a lichotí mu. Stráca hravosť. Spočiatku ešte žerie, ale ťažko hltá, lebo dostáva kŕče hltana. Býva veľmi smädný, lebo má horúčku. Začína sa u neho prejavovať "perverzná chuť". Líže a žerie nestráviteľné veci ako sú kamene, hnoj, drevo, perie, handry. Toto štádium trvá pol až 3 dni.

2. ŠTÁDIUM ZÚRIVOSTI- Nespokojnosť a rozčúlenosť sa stupňujú až do zúrivosti. Pre ochrnutie hrtana sa hlas psa stáva chrapľavým. Pes je veľmi zúrivý a neobmedzene hryzie všetko živé i neživé čo mu príde do cesty. Pes si v zúrivosti často odhryzie aj časť vlastného tela (chvost, nohu, pohlavné orgány).V tomto štádiu je najnebezpečnejší pre ľudí i zvieratá. Ľudí dohryzie tým viac, čím viac sa bránia. V tomto štádiu už napáda aj svojho vlastného pána a jeho rodinu. Štádium zúrivosti trvá 3-4 dni.

3. ŠTÁDIUM OBŔN- Posledné štádium, kedy ochrnú čeľustné a jazykové svaly a sánka je ovisnutá. Jazyk visí z papule, je suchý a modrý. Z ústnej dutiny vyteká množstvo ťahavých slín. Postupne ochrnie celé telo. Nakoniec zviera za príznakov udusenia zahynie. Toto štádium trvá pol dňa až dva dni.

TICHÁ FORMA BESNOTY sa vyznačuje tým, že z prvého štádia zádumčivosti prechádza nákaza hneď do štádia obŕn. Táto forma je najčastejšia u domácich psov, ktoré síce boli ochranne očkované proti besnote, ale ešte sa u nich nevytvorila dostatočná imunita, alebo sa vyskytuje u psov po uplynutí určitej doby po očkovaní.

ATYPICKÁ FORMA BESNOTY neprebieha za uvedených príznakov. Obyčajne sa prejavuje poruchami tráviaceho aparátu.

Besnota postihuje aj iné zvieratá: líšky, vlky, mačky, jazvece a tchory - strata plachosti.
U mačiek sa prevažne vyskytuje tiež forma zúrivá. Mačka vytrvale mňaučí, chrapčí, vrhá sa na ľudí a iné zvieratá, kuše a škriabe, pričom zubami a pazúrmi spôsobuje hlboké poranenia.


OCHORENIE BESNOTOU U ĽUDÍ
Nákaza sa na človeka prenesie najmä slinami besného zvieraťa. Z človeka na človeka sa nákaza neprenesie (výnimočne pri záchvatoch). Inkubačná doba, t.j. doba od poranenia až po vypuknutie prvých príznakov choroby, je u ľudí rôzna. Najkratšie inkubačné obdobie je 10-15 dní pri ranách na hlave a pri hlbokých poraneniach, ostatné poranenia majú trochu dlhšiu dobu (3 týždne,1-2 mesiace).
Je nesmierne dôležité, aby sa hneď po poranení zvieraťom aplikovala injekcia očkovacej látky, ktorá môže človeka uchrániť pred vypuknutím besnoty. Ak už besnota u človeka vypukne, neexistuje žiadna nádej na vyliečenie.

PRÍZNAKY BESNOTY U ĽUDÍ:

Klinici rozlišujú 3 štádiá ochorenia.
1. štádium : prejavujú sa nejasné príznaky a to bolesti hlavy, nespavosť, zmena nálady, pocit strachu, bolestivosť v mieste poranenia, aj keď je rana už zahojená. Dostaví sa zvýšená teplota a nechuť do jedla a pitia. Tento stav trvá niekoľko dní.
2.štádium : označuje sa ako obdobie kŕčov, ktoré trvajú 2-3 sni. Nastávajú kŕče hltana, hrtana a dýchacieho svalstva. Tieto kŕče sa stále viac opakujú, pacient sa neodváži piť, dokonca aj pohľad na pohár vody, či zvuk tečúcej vody, hlasnejšia reč, to všetko mu spôsobuje obrovské utrpenie. Dostavujú sa záchvaty zúrivosti, v ktorých chorý zo seba trhá kusy oblečenia, napáda ľudí, škriabe a kuše. Pretože pacient nemôže sliny preglgať, vytekajú mu z úst. Je v delíriu a má zvýšenú teplotu 39-40 stupňov. Občas má aj jasné vedomie, pričom si uvedomuje hrôzu svojho postavenia a duševne veľmi trpí.
Väčšina pacientov umiera na vyčerpanosť vo vysokej horúčke pri jednom z veľkých záchvatov dusenia po 1-3 dňoch utrpenia.
V ojedinelých prípadoch možno pozorovať aj 3.štádium - obrny. Toto štádium trvá len niekoľko hodín a pacient je pri plnom vedomí. Vymiznú kŕče hltana i hrtana a pacient môže zasa pregĺgať a napiť sa aj vody. Ale potom sa stáva nehybným ,obrny čoraz viac postihujú všetky svaly a aj orgány. Smrť nastáva ochrnutím dýchacieho centra väčšinou na šiesty deň od vypuknutia choroby.

U žien a detí sa často vyskytuje tichá(nezúrivá)forma besnoty.

Vypuknutá besnota je u človeka beznádejná, lebo vírus besnoty veľmi silne poškodzuje ústredné nervstvo. Vtedy už nepomáhajú nijaké lieky ani séra. Na zmiernenie obrovských fyzických a morálnych útrap sa používajú silné narkotiká (morfium) a podkožne barbituráty.
Klinicky sa pri uvedených pri uvedených príznakoch musí odlíšiť t e t a n u s, d e l i r i um  t r e m e n s alkoholikov, h y s t é r i a a  n e u r ó z a.

 Očkovanie spoločenských zvierat

Aby sme zabránili ochoreniu psov a mačiek , zvieratá sa očkujú. Očkovanie vykonávajú súkromní veterinárni lekári. Každé zviera je potrebné zaočkovať 1x ročne. Očkovanie sa vykonáva v súlade so zákonom o veterinárnej starostlivosti, kde sa v § 8 uvádza, že Štátna veterinárna správa SR určuje rozsah špecifickej profylaxie. To znamená aj povinnosť očkovania spoločenských zvierat proti besnote. V súčasnom období sú k dispozícii kvalitné očkovacie látky od rôznych výrobcov, ktoré garantujú ochranu očkovaného zvieraťa na obdobie minimálne 1 roku. Psy a mačky sa očkujú od veku 12 týždňov. 

Nákazová situácia

Slovenská republika je krajinou, kde sa táto nebezpečná choroba vyskytuje. Boli zaznamenané ohniská besnoty líšok,  mačiek a  psov. V súčasnom období práve túlavé neočkované mačky predstavujú riziko prenosu besnoty.
 

Besnota líšok sa na Slovensku stále vyskytuje. Je vypracovaný a vykonáva sa národný program utlmovania besnoty orálnou vakcináciou. Pre dosiahnutie konečného efektu má rozhodujúci význam okrem kvality vakcíny i spôsob jej aplikácie a dobrá organizácia. Výsledkom tejto orálnej vakcinácie je, že sa výrazne znížil počet nových ohnísk besnoty.

 Čo robiť ak pohryzie zviera človeka?

Často sa stáva, že zviera pohryzie človeka. V takýchto prípadoch poranenia človeka psom je potrebné, aby vyhľadal bezodkladne lekársku pomoc a informoval ho o tom, čo sa stalo. Lekár nariadi ďalší postup. Ak je známy vlastník psa, ktorý človeka pohrýzol musí podľa zákona o veterinárnej starostlivosti upovedomiť príslušnú regionálnu veterinárnu správu alebo súkromného veterinárneho lekára o tejto situácii ( podozrení na besnotu), aby sa mohli začať realizovať všetky nevyhnutné opatrenia, hlási to taktiež na príslušný RÚVZ. To znamená, že majiteľ musí dať svojho psa klinicky vyšetriť súkromnému veterinárnemu lekárovi, po stanovenú dobu držať zviera v izolácii tak, aby mohlo byť podozrenie na besnotu vylúčené alebo potvrdené. Pes musí byť vyšetrený v deň kedy pohrýzol človeka. Kontrola jeho zdravotného stavu sa vykonáva na 5 deň.
V prípade potvrdenia besnoty je vyhlásené ohnisko nákazy, čo spravidla býva kataster obce, ak sa jedná o výskyt besnoty vo väčšom meste, za ohnisko nákazy sa vyhlasuje príslušná mestská časť. Orgány veterinárnej starostlivosti vydajú v ohnisku nákazy mimoriadne veterinárne opatrenia, ktorých súčasťou je zákaz premiestňovania vnímavých zvierat z a do vyhláseného ohniska nákazy. Vymedzenie ohniska nákazy sa zhoduje s hranicou obce alebo mestskej časti práve v súvislosti so zákazom premiestňovania, aby sa neobmedzovali obyvatelia vo vnútri vyhláseného ohniska nákazy nad nevyhnutne nutnú mieru (napríklad návštevy rodiny či známych v rámci obce, ...).

Aby sa zabránilo eventuálnemu šíreniu nákazy, vydá príslušný orgán veterinárnej starostlivosti mimoriadne veterinárne opatrenia. Ich súčasťou býva i zákaz premiestňovania zvierat, zákaz konania pretekov a výstav v obci, na ktorú sa tieto mimoriadne veterinárne opatrenia vzťahujú. Samozrejme, zabezpečuje sa taktiež informovanosť obyvateľov rozhlasom, tlačou či výstražnými tabuľami o výskyte ohniska tohto ochorenia a o nariadených opatreniach, ktoré je potrebné rešpektovať.

Ako sa má postupovať pri náleze mŕtveho podozrivého zvieraťa ?

Pri náleze uhynutého vnímavého zvieraťa je vždy treba postupovať ako by sa jednalo o zviera besné. Aj zviera, ktoré zrazilo auto mohlo byť besné v poslednom, paralytickom štádiu choroby. Vždy treba upovedomiť príslušnú regionálnu veterinárnu správu, v mieste nálezu takéhoto mŕtveho zvieraťa, ktorá potom podnikne všetky nevyhnutné opatrenia.

Mapa oblastí výskytu besnoty vo svete:

Väčšia verzia - klikni tu

Aké vakcíny sa dnes používajú?

Od roku 1980 sa používa vakcína, ktorá sa získava rozmnožením vírusu na kultúrach ľudských diploidných buniek (HDCV) alebo na primárnych kultúrach kuracích fibroblastov (PCEC). Táto očkovacia látka vyvoláva aktívnu imunitnú odpoveď.

Kedy a koho očkovať?

Vakcína sa podáva intramuskulárne (do svalu) alebo subkutánne (podkožne). Dávkovanie je rôzne. Závisí od toho, či sa jedná o preventívne očkovanie alebo o liečbu pri podozrení na besnotu.

1.         Preventívne očkovanie- očkuje sa riziková skupina osôb (veterinári, chovatelia zvierat, niektorí laboranti a osoby, ktoré cestujú do endemických oblastí). Podávajú sa 3 dávky. Revakcinácia je potrebná po 2-3 rokoch.

2.         Liečba besnoty- Vakcína sa podáva v 5 dávkach, u osôb starších ako 50 rokov sa doporučuje podať aj 6. dávku po dvoch mesiacoch od podania 5. dávky. Lekár musí zhodnotiť každé riziko besnoty a doporučiť postup liečby. Pri úraze hlavy a iných vážnych úrazoch treba doplniť liečbu ľudským hyperimúnnym imunoglobulínom (HRIG) alebo koňským hyperimúnnym globulínom. Ak bol postihnutý predtým očkovaný, musí čo najrýchlejšie dostať 2 dávky vakcíny HDCV. Prvú ihneď a druhú po 3 dňoch.

Komplikácie

U 30-74% očkovaných osôb boli zaznamenané lokálne nežiaduce reakcie ako bolesť, začervenanie, opuch a vyrážka v mieste vpichu. Celková reakcia (bolesti hlavy, brucha, svalov, závraty) sa objavila u 5-40% očkovaných. Začatá liečba alebo preventívne očkovanie sa nemá prerušovať ani odkladať. Vzniknutú lokálnu alebo celkovú nežiaducu reakciu treba tlmiť farmakologicky.

Kontraindikácie

          akútne ochorenie

          inkubačná doba infekčného ochorenia

          epidemický výskyt infekčnej choroby

          anafylaktická reakcia na očkovaciu látku alebo iná závažná reakcia v súvislosti s predchádzajúcim očkovaním

          rekonvalescencia po prekonanej chorobe

          liečba imunosupresívami (látkami, ktoré potláčajú obranyschopnosť organizmu) môže potláčať účinok aktívnej imunizácie (pri liečbe besnoty). Tieto osoby by mali byť preventívne zaočkované.